Dnes je štvrtok, 11.august 2022, meniny má: Zuzana
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Jiří Mádl: Do 35-ky je to prieskum

máj 31, 2022 - 16:00
Obľúbený český herec, režisér a scenárista skrýva zákutia duše, o ktorých vie málokto. Teraz však prichádza s prvotinou, románom Príťažlivosť planéty Krypton, vďaka čomu má čitateľ možnosť nahliadnuť hlbšie pod povrch myšlienkových pochodov tohto zaujímavého tvorcu. S Jirkom Mádlom sme sa porozprávali o jeho novom diele, rodine, momentálnej nálade aj procese tvorby.
Foto: 
Ramon Leško

Zjavili ste sa pri nás očividne príjemne naladený, vyzerá to, že sa máte dobre...

Všeobecne by som to povedal tak, že sa nemám nejako extra zvlášť super, nepreháňal by som to (úsmev). Ale na dnešok sa teším, ráno som sa prešiel Bratislavou, dal som si raňajky v obľúbenej kaviarni, takže vlastne všetko dobré.

Bratislava vám teda nie je cudzia, poznáte ju aj cez prácu, čo všetko ste tu robili?

Teraz bolo asi najdlhšie obdobie, ktoré som tu nebol, to spôsobil kovid, ale predtým som tu bol veľmi často. Na Slovensku sa točilo Bathory, hoci to nie úplne v Bratislave, ďalej Eštebák, Collete a aj ďalšie tituly.

Viete z hlavy presné číslo filmov, na ktorých ste pracovali?

Nechcem kecať, z hlavy to nie je, ale nedávno to spočítal jeden novinár a je to 40 filmov. Asi by som to odhadol, ale presne nie. Skôr si pamätám roky, kedy som, čo robil, ale počet filmov nie.

Človek si najľahšie asi spomenie na začiatky, ktoré priniesli veľký úspech v relatívne krátkom čase...

Ja som na začiatku stále (úsmev). Alebo skôr na konci začiatku. Vždy som hovoril, že do 35 rokov je to prieskum a teraz by som už nemal robiť chyby (smiech). Mali by nasledovať najlepšie roky. Môj prieskum bol dosť výdatný...naozaj si myslím, že to tak nejak je, všetko doteraz bolo predskokanom toho, čo bude nasledovať.

Takže sa dá povedať, že teraz očakávate najlepšie roky svojho života?

To dúfam. A hovorím to s nádejou v hlase. Je ťažké povedať si, že toto je to, na čo sme čakali alebo, že to už nebodaj bolo.

Zdá sa, že celkom rozjímate nad vecami a skutočnosťami. Spomínate s nostalgiou na svoje herecké začiatky, dobu, keď bol život gombička?

Skôr sa dá povedať, že s nostalgiou spomínam na všetko, čo predchádzalo dobe kovidu. To obdobie spravilo akoby hrubú čiaru medzi udalosťami „predtým“ a „potom“. Nemyslím to negatívne. Ale každému asi v živote občas chýba nejaké minulé obdobie. Napríklad, keď kráčam po ulici, kde som býval 8 rokov, lebo tam stále chodím na poštu, tak to cítim. Zaparkujem tam, kde som zvykol predtým a dýcha to na mňa spomienkami. Ako sa spieva v jednej pesničke, „nepozeraj sa naspäť s hnevom ani nostalgiou“.

Pozrime sa však trochu na budúcnosť alebo skôr prítomnosť a vašu knižnú prvotinu- román Príťažlivosť planéty Kryptón. K všetkým roliam, v ktorých vás ľudia majú zaškatuľkovaného- herec, režisér, scenárista zrazu pribudol autor knihy, čo je však prekvapivejšie- autor románu...tento žáner skôr evokuje ženské autorky...Čo vás k tomu viedlo?

Stále ešte neviem na túto otázku odpovedať presne, lebo to stále hľadám. Má s tým určite niečo dočinenia aj ženská časť mojej duše, veď ako sa vraví, všetci máme v sebe zastúpenú mužskú aj ženskú časť. Asi tá moja ženská časť duše bola tak silno potlačovaná, že musela niekde v tridsať päťke vyjsť na povrch. Pritom som vždy vedel, že chcem písať a napísať knižku, to som vedel už v siedmych rokoch. Potom však prišlo písanie scenárov a filmov a potom má človek tendenciu zo všetkého spraviť radšej film. Ale potom som prišiel na tento príbeh a zrazu som cítil, že, keď využijem potenciál literatúry a nie filmu, toto je ten správny moment. Asi by bolo možné natočiť aj tento príbeh, hoci som predtým povedal, že sa sfilmovať nedá, ale akosi som cítil, že ide o vhodný materiál na knihu.

Nesúvisí to aj s tým, že ľudia vo všeobecnosti potrebujú spomaliť a kniha je na to skvelou príležitosťou?

To asi nie. Ale počul som, že knižkám sa začína viac dariť. Kniha je moment pre seba, ktorý je ťažké ukradnúť si. Hoci sa môže zdať, že mobily poskytujú to isté, nie je to tak, obsah v nich sa stále plní a pridáva...naopak knižka je ako relikvia, sme na ňu zvyknutí. Človek vie, že, keď ju má raz v rukách, veci v nej sa nemenia a najmä, má koniec...

Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom čísle týždenníka Slovenka. Jirka sa vyjadril aj k otázke, ako to má s plánovaním rodiny.

- - Inzercia - -