Dnes je pondelok, 04.júl 2022, meniny má: Prokop
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Život po boku hokejistu

apríl 19, 2011 - 13:01
Má doma najväčšiu pýchu slovenského hokeja. Nikdy netuší, kam sa bude sťahovať na druhý deň, ale cíti, že domov je tam, kde je jej muž. Ako sa žije po boku špičkového športovca a ako ide dohromady hokej a maľovanie, prezradila v rozhovore pre La Femme Majka Demitrová.
Foto: 
Pôvodne sme sa mali stretnúť v Bratislave, ale Majke náhle ochorel syn a naše stretnutie bolo ohrozené. Napokon sme sa rozhodli s tímom v zložení – redaktorka, štylistka, vizážistka a fotografka vycestovať za manželkou Paľa Demitru až do Trenčína, kde momentálne aj s deťmi žije, kým jej manžel hrá ligu v Rusku. Nevedeli sme, čo nás čaká, ale Majka nás všetky absolútne očarila svojou charizmou a spontánnosťou a odrazu sme mali pocit, že nepracujeme, ale sa zabávame s dlhoročnou priateľkou. Strávili sme nádherný deň v spoločnosti ženy, ktorá nemá zďaleka taký ľahký život, ako by sa zdalo. Vidieť manžela niekedy len raz do mesiaca a byť na všetko sama, nemať vybudovaný stabilný domov, musieť vysvetľovať deťom, prečo musia ísť zasa do inej školy, nie je isto príjemné. Ale Majka Demitrová je optimistické stvorenie a svojho Paľka by nevymenila za nič na svete. Patria jednoducho k sebe. Človek má až pocit, že takú krásnu lásku dnes už nájde len v románoch. Šťastná to žena, šťastný to muž...

Máte doma momentálne najproduktívnejšieho hráča Kontinentálnej hokejovej ligy play-off  s rekordným počtom bodov. Čomu pripisujete, že sa začalo zrazu vášmu manželovi tak skvele dariť?

Má pohodu, ktorú pred rokom nemal. Musel vtedy absolvovať dve operácie ramena a trištvrte roka musel rehabilitovať. Vyzeralo to tak, že skončí s kariérou. Keď sa vrátil pred olympiádou na ľad, nedarilo sa mu vrátiť do hernej formy a nepomohol mu ani tréner. Všetko sa to naňho akosi zosypalo a Paľko je typ, že ak nemá pohodičku, nepodá výkon, aký by chcel.

Ste spolu od vašich 17-tich rokov. Aké bolo prvé rande Pavla Demitru a Majky Duhárovej?

Pamätám si, že sme boli na tenisovom turnaji, ale vôbec neviem, kto hral. Nevnímala som, čo sa deje na ihrisku, taká som bola šťastná, že som s ním. A obaja sme v priebehu pár minút vedeli, že „je to tam“. O päť dní na to, ale musel Paľo odísť do Ottawy a nevidela som ho celý rok. Ale telefonovali sme si každý deň na pevnú linku a tešili sa na ďalšie leto, keď sa znova stretneme.

Aký je váš vzťah po rokoch?  Ste ešte stále zamilovaní a robíte si romantické prekvapenia?
Stále sa veľmi ľúbime. Paľko ma práve minule šokoval, keď mi na MDŽ poslal z Ruska kyticu. Až som sa začudovala, pretože v mojom okolí sa už tento sviatok vôbec neoslavuje. Kvety mi kupuje často aj bez príčiny, len tak. Ale väčšinou vtedy, keď sa pohádame a chce si ma udobriť.

Ste obaja rozdielne typy. Vy ste temperamentnejšia a manžel je skôr pokojnejší typ. Ako to vyzerá, keď ste spolu a každý sa naplno prejaví v tom „svojom“?

Ja sa hádam sama so sebou a on sa smeje. Ja som ho snáď ešte ani vytočeného nikdy nevidela. Uzemňuje ma a to ja potrebujem. Jemu sa zasa páči, že ja robím rozruch a naša domácnosť tým pádom nie je nikdy úplne tichá. Vieme sa pohádať, ale vždy to nakoniec končí smiechom.

Mnoho ľudí má predstavu, že život po boku známeho a dobre plateného športovca je viac ako bezstarostný.  Čo na ňom milujete a čo vám naopak vadí?
Výhoda mať za manžela hokejistu je v tom, že je to muž, ktorý robí to, čo ho baví a tým pádom som šťastná aj ja. Nevýhoda je ten kočovný život   Predstavte si, že sa konečne niekde usadíte a odrazu príde jeden telefonát a zo dňa na deň sa sťahujete niekam úplne inam. To neustále balenie a sťahovanie vám berie veľmi veľa energie a muž vám nemá šancu pomôcť, pretože musí okamžite naskočiť na hokejový kolotoč. Ja mám už vytvorený taký obranný systém, ktorý mi vraví, aby som sa nikde príliš neusadila, pretože aj tak o chvíľu budem musieť odísť.

Spomínate si na nejakú chvíľu, kedy vás váš manžel dojal až k slzám?

K slzám ma síce nikdy nedojal, ale mnohokrát spravil veci, ktorými ma veľmi príjemne prekvapil. Naposledy mi pripravil krásnu oslavu mojich 33 rokov. Ja som chcela ísť len na malú večeru do Bratislavy, ale keď sme tam prišli, čakali tam na mňa všetci naši priatelia a boli z toho tie najlepšie narodeniny môjho života. 

Kedy ste sa o manžela naozaj báli?
Viackrát. Počas olympiády v Turíne pred piatimi rokmi, keď som bola v Los Angeles, s kamarátkami sme sledovali zápas, kde hral aj môj muž. Jeden jeho spoluhráč mu nechtiac takmer vypichol čepeľou z hokejky oko. Videli sme to v priamom prenose. To oko mu krvácalo a hrozilo, že nebude vidieť. Strašne som vtedy plakala.  Druhýkrát som sa veľmi o manžela bála, keď mu na trikrát zlomili čeľusť.

Zdedili vaše deti talent po otcovi? Budete mať zo syna hokejistu?
Lucas chodí na hokej a futbal. Ale on je presne ten typ dieťaťa, ktoré baví všetko, čoho sa chytí. Šport potrebuje k svojej hyperaktívnej povahe. Nikde nie je napísané, že bude športovec. Baví ho napríklad aj hrať na bicie a maľovať. Uvidíme...

Kým ste nemali deti, pracovali ste v poisťovni. Potom prišla materská. Keď deti trocha vyrastú, plánujete sa vrátiť ešte do práce?

Do takej klasickej práce určite nie...Skôr mám plán založiť si s mojou mamou ateliér, pretože obidve maľujeme. Začalo to ako hobby, ale potom, čo prišli ku mne kamarátky a zapáčili sa im moje obrazy, pretože sa im hodili do interiéru, zistila som, že by som sa mohla presne na to zamerať. Moje obrazy sú abstraktné a krásne farebné, viem ich doladiť tak, aby pasovali do rôznych typov interiérov. Pretože ľudia si dnes nechcú kupovať drahé obrazy, ale skôr hľadajú niečo funkčné, čo by sa im farebne hodilo. V maľovaní som sa jednoducho našla...

Po toľkých rokoch už musíte byť hokejová expertka? Rozprávate manželovi do toho, ako má hrať?

Veľmi mu do toho nechcem hovoriť, ale jednu vec mu vždy celá rodina veľmi vyčítame. Mal by viac strieľať. Výborne nahráva, ale aj vynikajúco strieľa a mnohokrát sa v zápasoch stáva, že má možnosť streliť gól, ale on radšej nahrá. Neznáša, keď mu to hovoríme.

Deti sa pozerajú na tatina spolu s vami a fandia?
Jasné, pozerávajú a fandia aj deti, ale Lucas má iné vzory. Samozrejme, tato je tato, ale to sa neráta. On má iné idoly. Vo Vancouveri, keď ho Paľo zobral do šatne, vždy s obrovským obdivom pozeral na Sedinovcov. Zarka takisto fandí, ale pri poslednom zápase si želala, aby tatino prehral, pretože chcela, aby bol doma.

Plakali ste niekedy pri prehre tímu vášho manžela?

Jasné. Na olympiáde vo Vancouveri, keď nám o vlások unikla medaila. To plakali všetci, aj hokejisti.

Čo myslíte, bude nejaká medaila?
Myslím, že ak bude taká zostava, ako bola na olympiáde, tak určite pôjdeme vysoko, ale ešte stále nevieme, kto bude v tíme. Ak by prišiel Majo Gáborík, Majo Hossa, Tomáš Kopecký, Halák – to gro z olympiády, trúfam si povedať, že niečo vyhráme. Ak nie, neviem. Niežeby to tí mladí hráči nezvládli, ale vždy zavážia aj skúsenosti.

Na spoločenských podujatiach máte vždy krásne šaty aj topánky. Máte vo svojom šatníku aj nejaké dizajnérske kúsky, na ktoré ste obzvlášť hrdá?
Nikdy mi nebolo jedno, čo mám na sebe a rada sa vyobliekam, keď mám na to príležitosť. Mám rada oblečenie, ktoré je pekné, trošku iné a pohodlné. Nikdy si nekupujem veci bez rozmýšľania. Radšej pár kvalitných, ale hlavne pohodlných vecí. Mám rada modely od Lanvin-a.

A čo topánky? Priznajte sa, koľko párov máte?
Topánky, to je trocha iná kapitola. Mám ich asi 80 párov, ale zas polovicu mám v škatuliach v pivnici, pretože ich nenosím. Ale odkladám ich pre Zarku, ktorá mi ich už teraz vyťahuje a chodí v nich po dome. Na topánky si potrpím. Mám rada kvalitné a pohodlné kúsky. Vlastním dva páry od Gucciho, dva od Diora, z každého rožku trošku. A ešte mám slabosť pre kvalitné kabelky.

Autor: ALEXANDRA OKÁLOVÁ
Foto: PETRA BOŠANSKÁ

- - Inzercia - -