Dnes je piatok, 07.máj 2021, meniny má: Monika
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

MEDVEDE pred koronou neušli

január 26, 2021 - 06:36
Aj keď väčšina medveďov zaliezla do brlohov, aby prečkali zimu, Mesto Vysoké Tatry problém s touto šelmou nemohlo „uložiť na zimný spánok“. Medveď hnedý prichádza čoraz častejšie bližšie k obydliam, na miesta, kde ho ľudia v minulosti nestretávali. Obyvatelia vysokohorského mestečka i turisti tak, samozrejme, majú strach o život. Primátor mesta s poslancami prijali rad opatrení, aby nedošlo k najhoršiemu. Ako sa im to darí a ako ich kroky hodnotí Štátna ochrana prírody SR?
Foto: 
archív Mesta Vysoké Tatry, ŠOP SR

MEDVEDE pred koronou neušli

Na linke mestskej polície v roku 2020 zaznamenali 539 hlásení o  strete medveďa hnedého s obyvateľmi a návštevníkmi mesta Vysoké Tatry. Pre porovnanie, v roku 2010 to bolo len 97 hlásení. K stretom dochádza skoro denne. Zvieratá sa pohybujú takmer po celom intraviláne mesta, chodia na sídliská, autobusovú stanicu, stanice Tatranskej elektrickej železnice, k detskej liečebni, hotelom, ubytovacím a reštauračným zariadeniam, na cintoríny a medveď smelo príde aj do dvorov a záhrad pri rodinných domoch,“ opisuje situáciu primátor mesta Ján Mokoš. Dodáva, že problém s výskytom šelmy považujú za závažný a je takmer dennou témou samosprávy. „Prioritou a cieľom je ochrana života a  zdravia domácich i návštevníkov. Zintenzívnili sme aj preventívnu výchovu a osvetu. Učíme ľudí, ako sa vyhnúť stretu s medveďom i ako sa správať, ak k nemu dôjde,“ hovorí primátor. Základnou prevenciou proti medveďom sú ohradené kontajnerové stojiská. „Prostredníctvom Environmentálneho fondu SR sme vybudovali šesťdesiatštyri uzavretých kontajnerových stojísk, v ktorých je dvestošesťdesiat nádob na  separovaný zber a  ďalších štyridsaťsedem by sme mali dobudovať,“ hovorí Ján Mokoš.

Vysvetľuje, že v roku 2016 získalo mesto z  Envirofondu dotáciu vo výške viac ako 1,2 milióna eur na vybudovanie kontajnerových stojísk. Technickú stránku riešenia odobril samospráve rezort životného prostredia. Z Úradu vlády SR získalo mesto ďalších osemstotisíc eur, ktoré použilo na dodatočné kontajnerové stojiská a rekonštrukciu prístupových komunikácií. „Pri problémových staničkách sme použili elektrické ohrady, ktorými sme oplotili aj cintoríny a okolie bytových domov. Na cintoríny sme osadili najdlhšie elektrické ohrady, v Starom Smokovci šesťstotridsať metrov a v  Tatranskej Lomnici päťsto metrov. Bolo to v roku 2018,“ dodáva primátor.

VYNALIEZAVÉ MEDVEDE

Štátni ochranári aj Ministerstvo životného prostredia SR však Mestu Vysoké Tatry vytýkajú, že aj keď postavili uzamykateľné kontajnerové stojiská – staničky, mreže na nich sú široké, takže medveď pokojne strčí labu dnu, kontajner prevrhne a dostane sa k odpadkom. To ho potom láka a stále sa vracia. Zaujímalo nás, čo na toto upozornenie hovorí samospráva. „Medveď hnedý je natoľko inteligentný tvor, že neustále hľadá spôsoby, ako sa k odpadu dostane.

Mnohé jedince stratili plachosť, nerezignujú a ak sa chcú dostať k potrave, sú vytrvalé. Hlad aj pud sebazáchovy je silnejší ako strach z možných hroziacich nebezpečenstiev v  cudzom prostredí. Nedostatkom voľného teritória, ale i stratou biotopu – kvôli veternej kalamite, požiaru, lykožrútovi, rozširovaniu pestovateľských plôch – stratili medvede plachosť. Máme informácie o  mnohých pokusoch medveďa hnedého dostať sa k odpadu, a preto zlepšujeme zabezpečenie staničiek a inštalujeme dodatočné prvky,“ reaguje primátor Vysokých Tatier a  dodáva, že nedostatky odstraňujú priebežne, s ohľadom na finančné možnosti.

NAVRHUJÚ REGULAČNÝ ODLOV

Ján Mokoš spomína aj ďalší spôsob, ako sa vysporiadať s divou šelmou, ktorá neúnavne chodí k  ľudským obydliam. „Sme za plánovaný zásah do populácie vo forme regulačného lovu a odchytu aj ochranného lovu. Oba spôsoby zásahu do populácie zvieraťa sledujú zníženie rizika škôd a nebezpečných stretov človeka s  medveďom a  zabezpečia pozitívny vzťah verejnosti k  medveďom.“ Samospráva tvrdí, že medveď hnedý je premnožený. „Pri tvrdení o  premnožení medveďa hnedého vychádzame z  posledných oficiálnych údajov o početnosti medveďov na území Správy TANAP-u z roku 2012, ktoré hovoria o 134 jedincoch,“ vraví primátor. Dodáva, že na základe vedeckých poznatkov je ročný prírastok medveďa od 23 do 26 percent. To znamená, že populácia sa od posledného sčítania mohla zdvojnásobiť, ba až strojnásobiť, a tým sa plocha pripadajúca na jedného medveďa zmenšila. Čo na návrh urobiť v lokalite regulačný lov, ako to navrhuje Mesto Vysoké Tatry, hovoria ochranári? „Reguláciu treba vnímať ako usmrtenie náhodne vybraných jedincov, ktoré však potenciálne riziko konfliktných stretov človeka s medveďom neznižuje.

Regulačný lov nemožno považovať ani za efektívny nástroj v prevencii vzniku hospodárskych škôd. Považujeme takéto odstránenie jedincov z populácie za krajné riešenie. Dokonca aj v tomto prípade musí ísť o jasne identifikovaného medveďa s  problémovým správaním. A po takomto postupe sa zároveň musí riešiť aj prevencia a osveta, pretože v opačnom prípade len uvoľníme miesto ďalším medveďom a vytvoríme im priestor na zmenu ich prirodzeného správania,“ argumentuje Michal Haring zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorý funguje v  rámci Štátnej ochrany prírody SR. Iný názor majú ochranári aj na premnoženie medveďov, respektíve, chcú počkať na novú štúdiu. „Veľkosť populácie medveďa hnedého na Slovensku objektívne vedecké metódy doteraz odhadli iba jediný raz – v projekte Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, ktorý robila Štátna ochrana prírody SR. Počet medveďov v  rokoch 2013 až 2014 odhadli na 1 256 jedincov. Možno teda konštatovať, že populácia medveďa hnedého na Slovensku je primeraná rozlohe územia,“ argumentuje Michal Haring výskumom pochádzajúcim z dielne ochranárov. Zároveň pripomína, že aktuálne realizujú druhý projekt, ktorým chcú spresniť a stanoviť zmeny v početnosti medveďa hnedého podľa analýzy DNA. „Tieto dáta budú pre nás kľúčové pri určovaní manažmentu medveďa na Slovensku,“ vysvetľuje. Podľa ochranára sú čísla od mestskej polície prehnané. „Číslo 539, ktoré samospráva prezentuje ako počet hlásení o strete medveďa hnedého s  obyvateľmi a  návštevníkmi Mesta Vysoké Tatry za minulý rok, je podľa môjho názoru počet hlásení o výskyte medveďa v  intraviláne a  nejde o priame strety s obyvateľmi. Aj v týchto prípadoch často ide o nepotvrdené prípady. Jedného jedinca ľudia viackrát zbadajú, napríklad v  noci z  okna a podobne.“

STAVEBNÝ BOOM SA TLAČÍ K MEDVEĎOM

Už niekoľko rokov vládne v Tatrách stavebný boom, ľudia čoraz viac a hlbšie prenikajú do prírody, na územie medveďa. Nie je to teda aj o tom, že my sa tlačíme do lesa, a preto dochádza častejšie k stretnutiam s nebezpečnou šelmou? Čo na to vravia obe zúčastnené strany? „Podľa platného Územného plánu Mesta Vysoké Tatry sa stavia v zastavanej časti mesta, pritom toto územie sa nijakým spôsobom v predchádzajúcich rokoch, keď sa zintenzívnil pohyb medveďa v meste, nerozširovalo. Pri vydávaní povolení na už jestvujúce stavby mimo zastavaného územia, sa musí vždy predložiť vyjadrenie štátneho orgánu ochrany prírody,“ argumentuje primátor Mokoš. Ochranári však tvrdia, že tlak ľudskej činnosti na prírodu je dnes výraznejší ako v minulosti a s tým súvisí aj zvýšená miera rizika interakcie ľudí s medveďmi. „Výstavba najmä v  národných parkoch ukrajuje životný priestor nielen medveďom, ale všetkým divo žijúcim zvieratám. Na Slovensku za posledné roky výrazne ubudlo z lesnej pokrývky, ktorá je úkrytom a  priestorom na život množstvu živočíchov. Návštevnosť chránených oblastí na Slovensku má stúpajúci trend, a preto by som chcel apelovať na ľudí a turistov, aby dodržiavali návštevný poriadok, neschádzali z turistických chodníkov a odpad vyhadzovali len na určených miestach. Zodpovedné správanie sa v prírode je jeden z hlavných faktorov, ako predísť stretu alebo konfliktu s medveďmi,“ myslí si Michal Haring zo Štátnej ochrany prírody SR.

foto: archív Mesta Vysoké Tatry, ŠOP SR

- - Inzercia - -